Škola budúcnosti II.

Registrácia účastníkov

KURIKULUM PRE KAŽDÉHO ŽIAKA

Prakticky každé dieťa túži byť úspešné a škola by mu mala dať takúto šancu. Lenže ak všetci iba memorujú to isté bez ohľadu na individuálny potenciál žaka, sme na najlepšej ceste, aby mnohí stratili motiváciu a škola ich frustrovala. Dokážeme im poskytnúť akési „personalizované kurikulum“, ktoré by zohľadňovalo úroveň ich vedomostí a zručnosti a posúvalo ich ďalej? Ako ho zostaviť, čo by malo obsahovať a aký prístup prinesie najlepšie efekty? Odpovede na tieto a ďalšie otázky ponúkne jedna z najväčších kapacít na školstvo a vzdelávanie na Slovensku.

ŠTÁTNE KURIKULUM NABERÁ NA SILE

Vstupujeme do druhého roku kurikulárnej reformy. Po skúsenosti z takmer štyroch desiatok základných škôl sa v tomto školskom roku zapojilo ďalších vyše štyristo škôl. Čo hovoria doterajšie skúsenosti, čo je dôležité, aby sa naplnil hlavný cieľ reformy – naučiť deti samostatne myslieť, konať a rozhodovať?

PREČO JE DIGITÁL DÔLEŽITÝ?

Aké sú základné prvky digitálneho vzdelávania? Aktuálne sa sústreďujeme na digitálnu gramotnosť žiakov, aby sa nestratili v záplave informácií a kriticky mysleli. Je to dôležité, ale digitálne technológie ponúkajú oveľa viac – žiakov vedú k systematickej prístupu, kreativite a rozvíjajú ich individuálne schopnosti a talent. To všetko za predpokladu, že školy sa pripravia na nástup technológií nielen personálne, ale získajú aj prístup k rýchlemu internetu a hardvéru.

ČO AK ŽIACI NEVEDIA PO SLOVENSKY?

Na Slovensku máme desiatky tisíc detí, ktoré neovládajú slovenský jazyk tak, aby zvládali bežné učivo – dokonca ich počty môžu dosahovať až pätinu z pol milióna žiakov na základných školách. Najväčší podiel tvoria rómske deti, ale po ruskej invázii našlo u nás nový domov aj okolo 40-tisíc detí z Ukrajiny. Zvládame tento nápor aj v situácii, keď pre naše školstvo zvykne byť akákoľvek odlišnosť veľkým problémom? Hoci sa snažíme, podľa viacerých analýz patríme v inkluzívnom vzdelávaní k najhorším v Európe. Zo systému tak pred dokončením základnej školy vypadajú tisíce detí, a to je obrovský potenciál, o ktorý krajina prichádza.

ČO MÔŽE UROBIŤ KAŽDÝ Z NÁS?

Podľa prieskumov PISA patria slovenskí žiaci medzi najmenej šťastné spomedzi detí z vyše šesťdesiatich hodnotených krajín. Nie je vylúčené, že rovnako sú na tom aj učitelia. Kde je príčina? Môže za to kultúra v školstve, kde stále prevládajú papierovačky, stereotypy, neochota hľadať nové prístupy, meniť dlhodobé návyky, neschopnosť objektívne merať výsledky? Aká je podľa vás ideálna škola a blížite sa k tejto predstave? Čo dokážeme zmeniť vlastnými silami a kde už treba podporu celej spoločnosti?