Healthcare Summit 2025

2. december

Registrácia účastníkov

Dôvera na opačných koncoch

Rozdiel v dôvere pacientov v zdravotný systém medzi Českou republikou a Slovenskom sa prehlbuje. Kým české zdravotníctvo sa v tridsiatke európskych krajín umiestnilo v prvej desiatke, slovenské skončilo v poslednej. Aj o tom hovorí prieskum firmy Stada a výsledok veľmi neprekvapuje – Slovensku dlhodobo chýba vízia zdravotníctva a rok 2025 na tom nič nezmenil. Čo urobia pacienti, ak len polovica k nich dôveruje slovenskému zdravotníctvu? Siahnu hlbšie do vrecka, aby sa dostali k lekárovi v súkromnom sektore alebo v zahraničí? Alebo sa zveria do rúk liečiteľom a spoľahnú sa na internet či alternatívu medicínu? Je vôbec reálne naplniť prioritu ministra Kamila Šaška – zabezpečiť dostupnú a modernú starostlivosť v každom regióne bez ohľadu na to, v akej sociálnej, ekonomickej situácii sa pacient nachádza?

Financie chýbajú už aj v Česku

Hoci financie na zdravotnú starostlivosť sú dlhodobo výrazne v prospech Českej republiky, začínajú chýbať v oboch krajinách. Preto sa na oboch stranách rieky Moravy stále častejšie skloňuje slovo efektivita. Slovensko začalo robiť poriadok v nákladoch nemocníc a skúša zreálniť platby zdravotných poisťovní podľa skutočných výkonov. Ako prvý krok je to fajn, ale otázkou je, či ministerský mikromanažment bude stačiť. Bohatšie české zdravotníctvo cíti potrebu hlbších reforiem a začína vážne diskutovať o nových modeloch financovania, kde je spoluúčasť pacientov jednou z možností, ako dostať od systému viac než garantuje štát.

Otázniky nad efektívnosťou nemocníc

Na Slovensku je rozšírená predstava, že verejné nemocnice už z podstaty nemôžu efektívne fungovať a súkromní vlastníci sú garanciou dobrého hospodárenia. Platí tento názor aj v Českej republike a je u našich susedov vôbec dôležitý? Čo ovplyvňuje ziskovosť nemocníc? Sú lepšie vďaka tomu, že to isté vedia zabezpečiť lacnejšie a efektívnejšie alebo preto, že za to isté dokážu získať od poisťovní vyššie úhrady? Do ekonomiky nemocníc zasahujú aj iné, nefinančné faktory. Medzi nimi korupcia. Tá je skôr spájaná s verejným sektorom a v Česku sa nevyhla ani ikonickým ústavom so svetovou medicínou. Na Slovensku je s odhaľovaním konkrétnych prípadov väčší problém, mnohí ju však vidia skrytú za ovplyvňovaní centrálnych rozhodnutí záujmovými skupinami, či už zdravotníckymi alebo biznisovými.

SEKCIA 1

Keď sa škrtá v liekovej politike

Slovensko patrí k štátom, kde sú nové lieky ťažko dostupné a pacienti sa tak nevedia dostať k modernej liečbe bežne dostupnej v iných krajinách. V rebríčku dostupnosti inovatívnej liečby Európskej federácie farmaceutických priemyselných asociácií sa Slovensko spomedzi 33 európskych štátov umiestnilo na 24. mieste, kým Česko je siedme, pred Francúzskom, Dánskom, Holandskom či Švédskom. V čom sa líšia prístupy k najmodernejšej liečbe, je to len o financiách? Ak je hlavným cieľom dnešnej medicíny plnohodnotný návrat späť do života a práce, prečo na Slovensku lieky stále vnímame ako náklad a nie ako investíciu? Prečo sa v rámci konsolidácií verejných financií znižuje práve rozpočet na lieky a ministerstvo skúša ďalej obmedzovať prístup k inovatívnym liekom?

Aj prevencia je ekonomika

Prevencia nemá význam len pre zdravie obyvateľov, pri hrozbe obmedzených zdrojov má dôležitý ekonomický rozmer ako investícia so príťažlivým výnosom. Na Slovensku beháme v začarovanom kruhu: zdravotníctvo len s problémami pokrýva svoje aktuálne potreby, obmedzuje zdroje na prevenciu, ktorá má potenciál výrazných úspor v budúcnosti. Na papieri existuje plánov a stratégií veľa, na preventívne programy však zväčša chýbajú financie. Ak k tomu prirátame antivaxerov na vládnym pozíciách, máme zarobené na problém. Kto má v rukách riešenie? Štát, zdravotné poisťovne, odborné spoločnosti, ambulantní lekári, médiá...? V Česku sa dokonca formuje nové ministerstvo športu, prevencie a zdravia, čím sa môže Slovensko inšpirovať?

SEKCIA 2

Stratené roky digitalizácie

Už roky sa na Slovensku motáme v kruhu a stále hľadáme víziu digitalizácie zdravotníctva, svojho „digitálneho lídra“, ktorý by priniesol dlhodobú a zmysluplnú stratégiu a prevzal zodpovednosť za jej plnenie. Susedia nám utekajú a po mnohých stratených rokoch sa ocitáme na chvoste Európy. Len opravujeme staré chyby a znova nám chýba dlhodobá vízia. Aké sú najväčšie slabiny digitalizácie na Slovensku a v čom by sme sa mohli inšpirovať od susedných krajín? Je Česko o kus ďalej a ak áno, ako to dosiahli?

Eldorádo pre hackerov

Už máme skúsenosť s kyberútokmi na citlivú štátnu infraštruktúru a ukázali, že nie všetky dáta sú v bezpečí. VšZP síce začiatkom roka odolala, ale zdravotníctvo zostáva pre hackerov eldorádom. Úspešný útok môže okrem zablokovania dát reálne ohroziť zdravie a životy pacientov, čo posilňuje pozíciu vydieračov. Riziko je o to väčšie, že väčšina slovenských nemocníc nemá implementovanú dostatočnú ochranu, polovica svoje operačné systémy neaktualizuje a takmer tri štvrtiny nezálohuje dáta. Je šanca, že dokážeme dať kyberochranu v zdravotníctve v krátkom čase do poriadku?

3. december

Registrácia účastníkov

11. ročník Nemocnica roka 2025, odovzdanie ocenení INEKO

Starnutie zvýši náklady v zdravotníctve

V Česku sa do 20 rokov o desatinu zvýši počet štátnych poistencov – seniorov a zároveň budú klesať obyvatelia v produktívnom veku. Na Slovensku je situácia ešte horšia: do roku 2050 ubudne pätina pracovnej sily a počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o tretinu. Podiel verejných výdajov na HDP výrazne porastie, môže dokonca ohrozovať konkurencieschopnosť ekonomiky. Len do konca dekády sa požiadavky slovenského zdravotníctva v súvislosti so starnutím zvýšia podľa Európskej komisie ročne o takmer tristo miliónov eur. Kým na Slovensku ekonomické dôsledky demografie na zdravotnú starostlivosť zatiaľ neriešime, českí experti už bijú na poplach. Čo žiadajú od štátu a aké opatrenia by podľa nich mohli zachovať v budúcnosti dostupnosť a kvalitu zdravotníckych služieb? Aké zmeny požadujú v organizácii poskytovania služieb pre starnúcu a krehkejšiu populáciu?

Covid a budúce epidémie

Pandémia Covidu-19 je za nami a po piatich rokoch je čas pozrieť sa späť. Podľa bruselských analýz vysokú mieru úmrtí zaznamenal najmä stred a východ Európskej únie. Dáta sú rôzne, v Česku sa hovorí o 26- až 40-tisícoch covidových úmrtiach, na Slovensku oscilujú čísla okolo 20-tisíc. Medzi príčinami sa uvádza aj horší stav zdravotníctva v stredoeurópskom regióne a je na odborníkoch, aby ukázali, ako sa lepšie pripraviť na ďalšie možné pandémie. Slovenský pokus s vládnym splnomocnencom Petrom Kotlárom sa neráta, pretože východiská by mali stáť na vedeckých základoch a racionálnej zdravotnej politike. Aká sú teda hlavné odporučenia rešpektovaných odborníkov, aby sme zvládli manažovať pandémie budúcich rokov?