Healthcare summit 2024

Zo Slovenska hľadíme na české zdravotníctvo s veľkým rešpektom a vo viacerých parametroch je už pre nás benchmarkom. Mali sme pritom rovnakú štartovaciu čiaru, behom pár desaťročí sa však nožnice roztvorili. Ako sa to Čechom podarilo? Sú o čosi bohatšou spoločnosťou, no to zrejme nebude jediným dôvodom rozdielov…

Na konferencii Healthcare Summit 2024 sa stretnú českí a slovenskí experti, aby hovorili o prístupoch k základným otázkam zdravotníctva – vzdelávaniu, financovaniu, manažmentu, technológiám, ako aj špičkovej medicíne a budovaniu excelentných pracovísk.

Hoci českí zdravotníci súperia v Talianmi a Španielmi, v zásade spolu s nami riešia rovnaké problémy ako celá Európia – starnutie obyvateľstva, chronické choroby, nedostatok personálu či malú pozornosť prevencii. Na konferencii ponúkneme možnosti, ako sa vzájomne poučiť z dobrých vecí i nezdarov a skúsime vytvoriť platformu pre trvalú výmenu skúseností a inšpirácií medzi oboma blízkymi krajinami.

Moderátori:
Tomáš Cikrt, šéfredaktor Zdravotníckeho denníka, Praha
Tomáš Szalay, poslanec NR SR

3. december

Stratégie na najbližšie roky a ešte ďalej

Na Slovensku je najväčšiu hrozbou dvojrýchlostné zdravotníctvo – kvalita pre bohatých a nedostupnosť pre ostatných. Máme k nemu vykročené, čo potvrdzuje aj aktuálny prieskum spoločnosti Stada. 57 percent opýtaných Slovákov nevie získať termín u lekára a 51 percent pacientov má problém so zlou kvalitou starostlivosti. Je to výsledok dlhodobej absencie akejkoľvek vízie zdravotníctva vízia a nie je veľká nádej, že by sa to mohlo zmeniť.
V rovnakom pacientskom prieskume sa Česko umiestnilo v prvej desiatke európskych krajín, predstihlo Švédsko i Nemecko a blíži sa k Rakúsku. Česká republika má dlhodobú stratégiu rozvoja Zdraví 2030 a darí sa jej zachovať kontinuitu aj pri striedaní vlád. Čím by mohla inšpirovať Slovensko?

Základný rozdiel: financie

Slovensko vynakladá na hlavu o štvrtinu menej finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť ako Česká republika. To vysvetľuje veľa, ale nie všetko. Otázne je, či dokážeme na Slovensku financie efektívne a spravodlivo využiť. Jedenásť rokov sa trápime s DGR, pravidelne a neefektívne oddlžujeme a účelovo „dofinancujeme“ štátne nemocnice, neskryto preferujeme štátnu zdravotnú poisťovňu…
Porovnanie s Českom ukazuje, že hlavný problém financovania je v platbe štátu na jedného štátneho poistenca. Od roku 2018 v Českej republike významne narástla na 87 eur, na Slovensku len na 54,5 eura. Neustále zvyšovanie štátnych platieb v oboch krajinách však nebude vzhľadom na starnutie obyvateľstva udržateľné a aj české zdravotníctvo sa bude musieť učiť racionálne využívať zdroje. Aké riešenia sa ponúkajú?

Budúcnosť nemocníc

Čo sa stane s Optimalizáciou siete nemocníc na Slovensku? Cieľom bolo udržať kvalitnú starostlivosť aj s menším počtom zariadení i personálnymi kapacitami, no po dvoch rokoch sa ukazuje, že šlo o mimoriadne ambiciózny projekt. Úpravy, odklady a kompromisy sú takmer na dennom poriadku a výsledok je viac-menej neistý. Zostala ešte šanca nemocnice riadene optimalizovať alebo to necháme na živelný vývoj?
Aj v Českej republike je podľa viacerých expertov prebytok nemocníc, majú na hlavu dokonca vyšší počet lôžok ako na Slovensku. Cítia potrebu definovať základnú kostru nemocníc, ktoré poskytujú akútnu zdravotnú starostlivosť 24/7? Ako ovplyvnia českú nemocničnú sieť výsledky krajských volieb? Je pre českých kolegov slovenská optimalizácia odstrašujúcim príkladom a alebo naopak, mohli by sa ňou inšpirovať?

Riešenia pre kritickú demografiu

Nasledujúce dekády nebudú pre zdravotníctvo jednoduché. V Česku sa do 20 rokov zdvojnásobí počet seniorov 80+, ktorí budú vyžadovať zdravotnú starostlivosť a o 10 percent sa zvýši počet štátnych poistencov. Zároveň budú klesať obyvatelia v produktívnom veku. Keďže Slovensko má horšiu demografiu, problémy môžu byť ešte výraznejšie…
V Česku reagujú vytvorením tzv sociálne zdravotného pomedzia, prepojením zdravotných a sociálnych služieb. Nové takéto lôžka by mali začať vznikať už od budúceho roka. O čo pôjde a kto a za akých finančných podmienok ich bude poskytovať? Môže sa inšpirovať aj Slovensko, ktoré takisto trápia „skryté sociálne lôžka“, slúžiace pacientom, ktorí by už nevyžadovali zdravotnú starostlivosť, ale nie je ich kam prepustiť?

Pomôcť musí aj digitalizácia

Podľa Eurostatu priemerný slovenský pacient ročne navštívi lekára 11-krát a český 7,8-krát. Slováci držia prvenstvo v Európe a český výsledok je v prvej päťke. Niet pochýb, že tieto čísla sú v budúcnosti neudržateľné.
Pomôcť musia iné riešenia a jedným z nich je digitalizácia. Technológia zefektívňuje procesy, optimalizuje cestu pacienta, uvoľňuje ruky kvalifikovaným pracovníkom od rutinných činností. Veľký potenciál ponúka lekárom umelá inteligencia, robotizácia ako aj telemedicína, ktorá nielenže znižuje počet fyzických návštev, prináša aj novú kvalitu a komfort pre pacienta. Každá republika má svoje dobré skúsenosti z aplikácie nových technológií i špičkové pracoviská, ktoré sa vďaka nim úspešne rozvíjajú.

4. december

Lekári sa stále obzerajú na Západ

České i slovenské zdravotníctvo trápi podobný problém – nedostatok personálnych kapacít. Na oboch stranách rieky Moravy ide o dôsledok dlhodobej absencie plánovania. Výrazné zvýšenie platov po pandémii Covidu-19 pomohlo dočasne stabilizovať situáciu, no systémovo sa prakticky nič nezmenilo. Lekári dramaticky starnú a mladší putujú na Západ, z Česka najmä do Nemecka a Rakúska, zo Slovenska najmä do Česka. Za posledných desať rokov zmenilo pôsobisko vyše tritisíc českých lekárov, pričom ich nahradilo 1 200 lekárov zo Slovenska.
Intenzita problému sa v oboch krajinách líši – kým v Česku chýba podľa odhadov tisíc lekárov, na Slovensku trojnásobný počet. Aké riešenie zvolili obe strany? Pomôže navyšovanie kapacít lekárskych fakúlt, masívnejší príchod lekárov z Ukrajiny a tretích krajín alebo ďalší rast zárobkov v zdravotníctve?

Prečo rastie význam dát

Bez presných dát a analýz nie sme schopní prijímať správne rozhodnutia a reagovať na trendy, ktoré ani nespoznáme. Zdravotníctvo v oboch republikách nečakajú jednoduché časy, význam dát o to viac rastie. Na Slovensku máme o problém navyše – štátne inštitúcie nedisponujú silnými analytickými kapacitami a časté výmeny ich topmanažérov ničia kontinuitu. Nezávislí mienkotvorní zdravotnícki analytici čiastočne nahrádzajú tento nedostatok, no už sa stávajú terčom útokov, podozrievajú ich z konfliktu záujmov a ovplyvňovania zdravotnej politiky pre záujmové skupiny… Čo musíme urobiť, aby zdravotníctvo odolalo všeobecnej vlne relativizácie a spochybňovania a posilnilo rozhodovanie na základe dát?