HEALTHCARE SUMMIT 2022

4. október 2022

Registrácia účastníkov

Stres v Pláne obnovy

Vláda na štvrtý pokus prijala verdikt a rozhodla o stavbe dvoch štátnych nemocníc – bratislavských Rázsochách a Univerzitnej nemocnice v Martine. V Pláne obnovy pre vyčlenila vyše šesťsto miliónov eur a ak nechceme v Bruseli zažiť blamáž, v Bratislave musí do júna 2026 stáť hrubá stavba a v Martine by mali ošetrovať prvých pacientov. Vzhľadom na pripravenosť oboch projektov je to viac ako otázne. Aj zvyšok Slovenska zostáva v neistote – ďalšie nemocnice majú zabojovať o zvyšných vyše tristo miliónov z Plánu obnovy v rámci výziev, vyhlásených v septembri. Zatiaľ nie je jasné, kedy a podľa akých kritérií sa o ďalších projektoch rozhodne. Nie je vylúčené, znova budeme zažívať bitky o regióny, polemiky typu štátny verzus súkromný, pri ktorých nebude dôležitá len kvalita a pripravenosť projektov. V čase konferencie už bude viac jasno budeme môcť hovoriť o konkrétnych a nevyhnutných krokoch, aby sme nepremrhali príležitosť, ako vďaka európskym zdrojom dobehnúť mnoho zameškaného.

Nepredvídateľné financie

Neistota dnes nepanuje len v Pláne obnovy – možno ešte horšia je aktuálne situácia vo financovaní zdravotníctva. Nevieme, či bude v tomto roku sektor dofinancovaný a ak áno, kedy a v akej výške a či sa ujde všetkým alebo len štátnym inštitúciám. Istote nepridáva ani otázka financií na rok 2023, keď minister financií avizuje, že bude mať problém so zostavením štátneho rozpočtu. Predvídateľnosť je slovo, ktoré sa zo slovníka finančných manažérov v zdravotníctve vytratilo. Môžeme opäť očakávať viazanie časti zdrojov alebo ďalšie nápady, ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať len viac neistoty? Stabilizácia zdravotníctva aj z hľadiska financií je nevyhnutná a budúci rok je možno poslednou príležitosťou. Aký by mal byť rozpočet rezortu, aby sa zabránilo ďalšiemu úpadku? V akej kondícii vstupujú do budúceho roku zdravotné poisťovne a čo očakávajú od vlády, aby boli schopné zabezpečiť stabilné financovanie sektora?

O koľko zdravotníkov ešte prídeme?

Asi je už zbytočné uvádzať počty chýbajúcich lekárov a sestier. Prakticky každý pacient v nemocnici či odbornej ambulancii pocítil ich nedostatok. Odpoveďou ministerstvo zdravotníctva má byť Národná stratégia riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve. Nakreslí ideálny svet, v ktorom sa zvyšujú platy zdravotníkov, študenti dostávajú štipendiá a absolventi príspevok ku mzde i náborovú dotáciu pri návrate do rodiska... Lenže ideálny svet sa rozplýva v politickej realite, kde neobmedzene kraľuje ministerstvo financií. Zdravotníci bijú na poplach a s pripravenými výpoveďami upozorňujú, že ich trpezlivosť nie je nekonečná. Ak nedôjde k rýchlej zmene, zariadia sa a na Slovensku ich bude ešte menej. Aj tu platí to čo pri financiách – budúci rok je možno poslednou príležitosťou, ako zastaviť personálny úpadok a zabrániť kolapsu. Všetci vedia, čo treba pre zlepšenie situácie, no otázkou je, či máme dostatok energie, odhodlania a kultúry, aby sme aj to aj urobili.

Korona a odvrátiteľné úmrtia

Spomínate si, aké predvolebné pouličné predstavenie pomohlo dnes najsilnejšej strane? Jej líder zapálil päťtisíc sviečok pred úradom vlády, aby jej pripomenul rovnaký počet odvrátiteľných úmrtí, ktoré sú indikátorom kvality zdravotného systému. Ako je na tom Slovensko v odvrátiteľných úmrtiach dnes, po pandémii covidu a pôsobení dvoch ministrov za najsilnejšiu vládnu stranu? Rozvíjajú sa onkologické či kardiologické programy alebo sme radi, že tieto špecializácie ešte ako-tak fungujú? Skracujú sa čakacie lehoty na vyšetrenia a operácie? Funguje sľub, že pacienti budú mať nárok na zákrok v zahraničí, ak by doma čakali pridlho? Pokročili sme s programami prevencie voči najzávažnejším ochoreniam?

5. október 2022

Registrácia účastníkov

Inovatívne lieky - koniec výnimkám

Druhý deň konferencie začíname dobrou správou – vláda si môže odfajknúť dôležitý bod svojho programového vyhlásenia. V rámci reformy liekovej politiky sa zrušili obmedzenia v prístupe k inovatívnym liekom a aj slovenský pacient dostane modernú liečbu, aká je bežná v iných európskych krajinách. Čo to bude znamenať pre zdravotnícky systém? A čo pre zdravotné poisťovne, očakávajú ďalší nárast úhrad za lieky, ktoré sa už vlani dostali na predcovidovú úroveň a priblížili sa hranici 1,5 miliardy eur? Aké ďalšie kroky treba urobiť, aby lieková politika prispievala k modernej a účinnej liečbe pacienta a zároveň nezruinovala zdravotné poisťovne? Zmení sa miesto lekárenských služieb v zdravotnej starostlivosti a majú sa ešte kam posunúť?

Čo čaká nemocnice?

O pár mesiacov sa začne mapa nemocníc výrazne meniť. Všetci to vedia, no nik zatiaľ netuší, čo konkrétne optimalizácia siete prinesie. Ani financovanie nedáva do budúcnosti veľa istoty a problémom je aj motivácia zdravotníkov, ktorí už chýbajú skoro všade. Ako sa dá v takýchto podmienkach riadiť nemocnica? Má zmysel pripravovať rozvojové programy alebo je lepšie sústrediť sa na udržanie bežnej prevádzky a hľadať možnosti, ako efektívnejšie fungovať? Aké priority má dnes manažment nemocníc a s akými očakávania sa pozerá do budúceho obdobia? A čo neštátne a súkromné nemocnice? Väčšina z nich vie fungovať bez strát a využívať pre svoj rozvoj vlastné či európske zdroje. Aký vývoj očakávajú v budúcich rokoch a nestratili nádej, že sa zo strany vlády konečne dočkajú akceptácie ako plnohodnotná a užitočná súčasť zdravotného systému?

Záverečná diskusia

Zdravotníctvo dnes rieši viacero vážnych problémov, každý z nich sa zdá najdôležitejší a každý má svoje riešenie. Ale zdravotníctvo je zložitý systém a len čiastkové riešenia situáciu nezlepšia. V záverečnej diskusii sa pokúsime komplexne zhodnotiť stav sektora a naznačiť cesty, akými by sa mohlo v budúcich rokoch uberať slovenské zdravotníctvo.